Niečo sa v posledných dekádach zmenilo. To Vám povie takmer každý skúsenejší chovateľ vo vzťahu k zdraviu psov. Zhoršuje sa stav civilizačných ochorení, alergií, kĺbov, rakoviny a pre ľudstvo je typické čo najjednoduchšie a najrýchlejšie nájsť vinníka. Zväčša si to odnesú granuly ako celok, pretože tie pred pár dekádami ešte nejestvovali. Nie je to však také jednoduché, a pravda sa skladá z viacerých faktorov. Mení sa životné prostredie, menia sa pesticídy a herbicídy (ktoré sa dostávajú aj do mäsa cez krmoviny hospodárskych zvierat) a mení sa celkový prístup k psom. Na jednej strane ešte nedávno chovatelia nevyvíjali toľko snahy zachrániť najslabšie, menej životaschopné jedince z vrhu- uplatňoval sa tak prirodzený výber a prežívali najmä tie šteňatá, ktoré boli zdravé, najsilnejšie, ktoré zabojovali o mledzivo,  mlieko, aj príkrmy. Suky, ktoré neboli schopné odchovať zdravý vrh, neboli do chovu viac používané. Časom sa však zvýšila dostupnosť veterinárnej starostlivosti, informovanosť, dostupnosť mliečnych náhrad, ale aj citový vzťah k zvieratám. Väčšina chovateľov sa snaží zachrániť všetky šteňatá, hoci boli najslabšie a ďalej sa na nich chová. Prečo toto vôbec spomínam? Pretože sme vo viacerých ohľadoch začali robiť zo psov padavky a precitlivené tvory. Sám však patrím k ľuďom, ktorí trúchlia za stratou každého šteniatka. Preto sa poďme rozprávať o tom, ako urobiť zo psov odolnejšie tvory, aspoň pomocou stravy a správnej výživy.

Nájdeme mnoho článkov, ktoré psa prirovnávajú celkom mylne k vlkovi. Naozaj je nutné vlkom strúhať mrkvu, či drviť vaječné škrupinky a pokvapkať ich citrónom, ako sa to odporúča pri BARFe? Naozaj je dobré, ako nám tvrdia niektorí veterinári, nechávať celoživotne psa na jednej granulárskej receptúre s odôvodnením, že trávenie psa je veľmi citlivé na zmeny? Prežil by vôbec pes 30 000 rokov domestikácie, ak by bol takýto citlivý? A ako je teda možné, že tie psy, ktoré sú kŕmené čerstvou stravou, pokojne zvládnu tráviť v pondelok kuracie mäso a v utorok hovädzie mäso, ak sú skutočne psy tak citlivé? Odpoveď je, že psy také citlivé nie sú, iba my ich takými robíme.

Tu sa dostávame k otázke granúl a ich zloženia. Čo teda hľadať, aby sme si nevychovali precitliveného psa? Veď od šteňacieho veku sú väčšinou výrobcov odporúčané čisto kuracie krmivá bez akejkoľvek pestrosti. Podstata je správna. Kuracie mäso má v skutku vysokú biologickú hodnotu, je dobre stráviteľné, má jemnú vôňu a chuť, a hlavne, je to najdostupnejšie mäso na trhu. Má vysokú hodnotu vitamínu B3, ktorý je dôležitý pri tvorbe energie v bunkách. Stačí to však na celý život, na dennodenné kŕmenie? Uvediem pár príkladov, prečo si myslím, že nie. Každý druh mäsa má inú nutričnú hodnotu a svoje benefity. Napríklad ovčie a jahňacie mäso, má 10-násobne vyšší obsah železa, ako teľacie mäso, a obsahuje dvojnásobok draslíka, sodíka a horčíka ako mäso iných hospodárskych zvierat. Morčacie mäso má zasa dvojnásobné množstvo selénu a zinku ako kuracie mäso, a spolu prispievajú k správnej reprodukčnej funkcii a podpore imunitného systému. Bravčové mäso je nielen veľmi lákavé pre psy, ale má aj veľmi dobré zastúpenie esenciálnych aminokyselín a optimálny pomer lyzínu, valínu, leucínu a sírnych aminokyselín. Hovädzie mäso v biologickej hodnote proteínov za kuracím nezaostáva. Má vysoký obsah vitamínov skupiny B a železa, a v porovnaní s hydinovým mäsom má hovädzie lepšiu bilanciu leucínu, izoleucínu, treonínu a valínu. A také kačacie mäso nielen že zvyšuje žravosť krmiva, má až trojnásobné hodnoty esenciálnych mastných kyselín ako mäso väčších hospodárskych zvierat. O rybách, či divine, by sme mohli napísať pokojne aj ďalší článok. Tento sumár je však pre ukážku potreby pestrosti stravy azda dostačujúci.

Opačnou stranou mince dlhodobého kŕmenia jedným druhom mäsa je, že rozdiely v množstve esenciálnych mastných kyselín môžu medzi niektorými tvoriť aj 20-25%. Niektoré mäsá sú bohaté na tuky a cholesterol, iné sú zasa takmer bez tukov. Jeden príklad za všetky je tzv. “vyhladovanie králikom“. Mäso králika je tak chudé, že bez ďalšieho príjmu tukov a sacharidov sa dokáže organizmus aj pri prejedaní sa králičím mäsom vyhladovať. Nebojte sa, pri granulovaných krmivách však tento jav nehrozí, pretože tuky sa vždy pridávajú dodatočne, a to aj pri králičom mäse.    

Ak bude naše šteňa, ale aj dospelý pes poznať viacero živočíšnych zdrojov, bude mať vytvorené tráviace enzýmy na trávenie každého z nich, nebude citlivý na zmeny v strave. Ak budú bakteriálne kolónie v črevách v správnom množstve, podporované správnymi prebiotikami, budú psy menej náchylné na vznik potravinovej senzitivity. Psíčkari sa mylne domnievajú, že ak psovi senzitívnemu na kuracinu dajú jahňacinu, problém sa vyrieši. Áno, ale iba dočasne. Senzitívny pes skôr, či neskôr začne rovnako reagovať aj na jahňací proteín a naopak, kurací pokojne môže prestať spôsobovať na určitú dobu problémy. Opäť to teda zdôrazním – základom je pestrosť stravy.

Sú teda vhodnejšie receptúry, ktoré majú viac druhov mäsa, alebo je vhodnejšie striedať jednodruhové receptúry? Oba postupy sú správne. Základom je, aby strava bola pestrá. Z pohľadu vhodnosti pre šteňa, je však vhodnejšia viacdruhová, teda multiproteínová diéta. Inak povedané, jedna receptúra, ktorá je zložená z viacerých druhov mäsa. Šteňatá sú totiž na zmeny skutočne citlivejšie a striedanie jednodruhových receptúr by mohlo vyvolať hnačky, odovodnenie a poruchy rastu. Z pohľadu dospelého psa je v poriadku aj striedanie jednodruhových receptúr, tzv. rotácia receptúr.

Slovenskí a českí chovatelia a kynológovia v našom prieskume s viac ako 500 respondentmi v tom majú jasno. Iba 26,4% z nich kŕmi celoživotne jednou receptúrou a iba 23,1% si myslí, že jednoduché a jednodruhové, tzv. monoprotein receptúry sú pre psy vhodnejšie. Krmivá obohatené o ovocie, zeleninu a bylinky, hodnotí pozitívne 91,6% respondentov. Aj tieto ich skúsenosti a názory sme spracovali v rámci Endemic Nutrition System, z ktorého vznikol Bodreek.

Mgr. Lukáš Michalička

Spôsob konzervácie krmív dnes už patrí k najprísnejším kritériám pri ich výbere. Až 89,9% Slovákov a Čechov uviedlo, že preferujú krmivá s čo najnižším podielom chemických konzervantov. Je to spôsobené tým, že sa o tom čoraz viac hovorí. Málokto sa však dokáže dopátrať k detailnejším informáciám, aby sa dokázal správne rozhodnúť. Čo je teda pravda a kde už začína krmivárska mytológia?

Snáď ešte 10 rokov dozadu boli úplne najbežnejšie konzervanty v suchých krmivách Butylhydroxyanisol (BHA), Butylhydroxytoluen (BHT), či Ethoxyquin (EQM). Dnes sa s nimi stretávame našťastie iba pri lacnejších krmivách. Ak ich nenájdeme označené priamo na vreci, ich prítomnosť nám naznačí aj to, že dátum spotreby takto konzervovaného krmiva zväčša býva viac ako 14 mesiacov, často aj 24 mesiacov. Tieto konzervanty však poznáme aj v ľudskej strave. Niektoré nájdeme v margaríne, majonézach, olejoch a tukoch, koreninách, či údeninách. Hoci to znie hrozivo, spotrebiteľ dnešnej doby sa dožaduje trvanlivých produktov, častokrát aj exotických, dovezených zo zámoria. A bez prítomnosti konzervantov by všetky tuky rýchlo podliehali oxidácii a žltnutiu. Okrem stabilizácie tukov však stabilizujú aj chuť a arómu krmiva. Aj preto sa často môžeme stretnúť s tým, že práve takto konzervované krmivá chutia najviac. Tieto konzervanty sú zákonom povolené, avšak iba v obmedzených množstvách, pretože o ich vedľajších účinkoch sa vie. Prijímame ich teda aj my ľudia, a to takmer na dennej báze. Otázka však je, v akých množstvách. Jeme snáď 500-700g údenín denne? Pretože toľko krmiva zje väčší pes každý jeden deň, po celý svoj život. Je preto nutné položiť si otázku, aké sú ešte bezpečné množstvá. Pri bádaní však narazíte na viacero prekážok. Na psoch a mačkách sa totiž pokusy nikdy nerobili. Prečo sú teda tak často diskutovanou témou? Výskumy sa robili na hlodavcoch a výsledky azda nikoho nepotešili. Súhrnne tieto chemické konzervanty môžu u citlivejších jedincov spôsobovať žihľavku. Podľa niektorých zo štúdií môžu byť aj príčinou rakovinotvorného bujnenia tráviaceho traktu, alebo dokážu zosilniť účinky iných karcinogénov. Toxicky môžu pôsobiť na pečeň, pľúca, či obličky. Aby sme im však len nekrivdili, BHA sa v iných štúdiách správala ako látka chrániaca pred rakovinou. Rozhodne teda ide o látky správajúce sa nepredvídateľne. BHA a BHT boli Svetovou zdravotníckou organizáciou označené ako potencionálne karcinogény. Ak však môžem vniesť trochu osobného postoja do tejto témy, dodám, že v mojich očiach je jazýčkom na vážkach aj ten fakt, že EQM konzervant bol vyvinutý výrobcom najznámejšieho herbicídu na svete. Okrem svojho známeho silného a kontroverzného herbicídu, je známy aj aktivitou v oblasti GMO. EQM nie je iba konzervant, ale zároveň aj pesticíd. Stačí to aj Vám? Pre mňa je teda voľba jednoznačná, tak sa poďme baviť o nej.
Výrobcovia krmív majú v rukách aj alternatívu. Môžu používať na stabilizáciu surovín aj prírodné konzervanty, hoci aj tie technicky môžeme označovať za chemicky získané. Sú to tokoferoly (vitamín E), kyselina citrónová (vitamín C) a rozmarínový extrakt. Nemajú však tak silný účinok, ako vyššie zmienené konzervanty, a sú drahšie. Preto ich nájdeme zväčša v lepších a drahších krmivách. Tie krmivá, ktoré ich obsahujú, majú dátum spotreby iba v rozpätí 12-14 mesiacov. Podporiť zníženie oxidácie tukov môžeme aj správnym skladovaním na chladnejšom tmavom mieste s malou expozíciou kyslíka. Ako prírodné ich označujeme preto, že sú získavané z prírodných zdrojov. Vitamín E je napríklad extrahovaný z rastlinných olejov. Majú silné zastúpenie v oleji z obilných klíčkov, kukuričnom, slnečnicovom a sójovom oleji. Oleje obsahujúce mononenasýtené mastné kyseliny sú tiež zdrojom α-tokoferolu. Medzi ne patria napr. olivový alebo repkový olej. Je preto možné ich považovať za bezpečnejšie, hoci ani im nebolo venovaných dostatok štúdií.

Znížená doba expirácie je teda prvým znakom, že krmivo je konzervované prírodnými konzervantmi. Niektorí výrobcovia deklarujú použitie tokoferolov priamo v zložení, hneď za tukmi. Takáto forma deklarácie nám ale neodpovedá jednoznačne na otázku, či aj mäsové múčky sú konzervované rovnakými tokoferolmi, resp. či je prírodne konzervované celé krmivo, alebo len tuky. Je potrebné všímať si teda aj všetky ostatné deklarácie výrobcu na vreci. Kedysi sa verilo, že prírodnú konzerváciu rozpoznáme vďaka jednoduchej matematike a teda, že hodnota vitamínu E v analýze krmiva, musí byť desaťnásobkom hodnoty tukov. Tento výpočet je však mýtus. Etiketa krmív je rozdelená na viacero častí. V časti „nutričné aditíva“ sa uvádzajú látky, ktoré sú do krmiva pridávané za účelom zlepšenia nutričných vlastností krmiva. Sem patria teda také vitamíny a minerály, ktoré výrobca do krmiva pridáva. Tu môžeme nájsť vitamín E, ako alfa-tokoferol, ktorý však neslúži na konzerváciu, ale na podporu iných biologických funkcií. Môže sa tu nachádzať vitamín E v hodnote aj 600 MJ/kg no nezaručí to, že tuky a múčky neboli už predtým konzervované chemicky. Na presné zistenie spôsobu konzervácie preto musíme hľadať deklaráciu v časti „technické aditíva“. Z hľadiska legislatívy, musí výrobca prítomnosť konzervantov deklarovať formulkou „antioxidanty povolené EU“. Ich druh však uvádzať nemusí. Zo samotného zloženia preto spôsob konzervácie vôbec nemusíme vyčítať. Ak výrobca deklaruje aditíva formulkou „bez pridaných chemických konzervantov“, vlastne priznáva, že hoci on tam už žiadne chemické konzervanty nepridal, nezaručuje, že suroviny už sám nenakúpil zakonzervované chemicky.

Mgr. Lukáš Michalička

Bielkovny, inak povedané proteíny, patria k najdiskutovanejším otázkam. Z časti aj preto, že mnohí si ich hodnotu v krmive zamieňajú za podiel mäsa v krmive. Hoci ich hodnoty sú vo vzájomnom vzťahu, nie je to to isté. Každá zložka v krmive, vrátane ovocia, zemiakov, strukovín či obilnín, má svoju hodnotu bielkovín. Preto aj krmivo, ktoré by bolo úplne bez mäsa, by určitú výšku bielkovín malo. Aj v tejto téme platí zásada, že pes nie je vlk už viac ako 30 000 rokov. Neživí sa iba mäsom, a už vôbec nie lovom. Prijíma už stravu pravidelne a v menších dávkach. Ako to teda je?

Prepočty vôbec nie sú jednoduché. Bežné čerstvé mäso má zhruba 20% bielkovín, avšak pri vlhkosti okolo 70%. Granule majú iba 8-10% vlhkosti. Ak by sme chceli tieto dva spôsoby kŕmenia porovnávať, museli by sme si ich prerátať na rovnakú vlhkosť. Navyše, ak pridáme k čerstvému mäsu čo i len kosť, kopček ryže, či ovsené vločky, automaticky podiel bielkovín v kŕmnej dávke znížime. Čo však neznížime, je množstvo prijatých bielkovín v dennej dávke. Toto je zároveň najlepšia a najpresnejšia cesta, ako si vytvoriť vlastný názor na správne hodnoty bielkovín v kŕmení psov.
Nie je preto úplne správne porovnávať dve krmivá a ich hodnoty bielkovín, a už vôbec nie porovnávať s čerstvým mäsom.

Uveďme si možno trochu prehnaný príklad. Ak má krmivo (A) 40% bielkovín, ale denná kŕmna dávka je iba 500g na deň, je to presne rovnaké množstvo bielkovín, ako keď má krmivo (B) 20% bielkovín, ale kŕmna dávka je 1000g na deň. Ak chceme túto tému rozobrať detailne, je vždy nutné prepočítať denný príjem bielkovín, a nie iba ich štatistickú hodnotu v krmive. A to ešte nedokážme zohľadniť ich kvalitu, teda vstrebateľnosť a využiteľnosť v organizme.

Aký denný príjem bielkovín je optimálny, je otázne. Je však vôbec správne, že sa výrobcovia naháňajú za bielkovinami? Poznáme minimálne požiadavky spoločenských zvierat na živiny v krmivách. Vypracovala ich AAFCO (Americká asociácia úradov pre kontrolu krmív). Ich maximálne hodnoty však neupresňuje a nejestvujú ani žiadne relevantné výskumy, ktoré by nás varovali pred škodlivou vrchnou hranicou. Máme však iné indície, ktoré nám môžu pomôcť zorientovať sa. Vieme napríklad to, že nadbytočný, teda nevyužiteľný príjem bielkovín je neuložiteľný, dokáže znižovať rezervy niektorých vitamínov a minerálov v organizme a samotný nadpríjem bielkovín môže znižovať stráviteľnosť bielkovín ako takých. Telo začne produkovať celý rad toxických látok v hrubom čreve a dochádza aj k ohrozeniu obličiek. Znižuje sa retencia vápnika a dochádza k poruchám bilancie vápnika a fosforu.

Bielkoviny sú síce pre telo psov zdrojom energie, ale zďaleka nie tak efektívnym ako napr. tuky. Výroba energie z bielkovín, ho totiž neefektívne zaťažuje. Celý proces, na konci ktorého je energia, sa deje zložitým spôsobom prostredníctvom pečene. V tomto procese, uvoľňuje pečeň z bielkovín amoniak, ktorý je konvertovaný do dusíkatého odpadu – močoviny. Tá sa musí cez obličky vylúčiť von.
V Oxforde, roku 1993 zistili, že aj pre aktívne športujúce chrty je vhodnejšie krmivo s hodnotami bielkovín okolo 24% a bežia rýchlejšie, ako pri krmive s hodnotou 36%. Tvrdo pracujúce saňové psy však požiadavky na zvýšené proteíny mali. Okrem výraznej potreby zvýšeného tuku sa tiež ukázalo, že pri dlhých trasách potrebujú krmivá s viac ako 30% bielkovinami na to, aby sa predišlo športovej anémii.
Hoci tento výskum neskúma denný príjem bielkovín, ale jeho podiel v kŕmnej dávke, môžeme aj na týchto príkladoch aspoň orientačne vidieť, že až psy s extrémnou záťažou, potrebujú bielkoviny vyššie ako 30%. Dokonca aj pravidelne zaťažované chrty dosahovali pri vysokých proteínoch nižšiu rýchlosť.

Za podobnú záťaž pre organizmus môžeme považovať aj graviditu, laktáciu sučky a starostlivosť o šteňatá. Tu sú zvýšené bielkoviny na mieste, avšak ako sme si povedali v článku o cereáliách, v období gravidity a laktácie sú veľmi potrebné aj sacharidy, ktoré navýšením bielkovín vlastne uberáme. Je preto potrebných 36-38% proteínov tak, ako sa nás snažia presvedčiť výživárske, najmä zámorské trendy? Odpoveď nám môžu poskytnúť slovenskí a českí chovatelia a kynológovia. V prieskume sa nám ich vyjadrilo vyše 500. Iba 11,9% z nich sa dlhodobo osvedčili bielkoviny s hodnotou 30-35%, pričom väčšinou išlo o malé plemená. A iba 4,2% bolo takých, ktorým vyhovovalo 35-40% bielkovín. V porovnaní so 66,3% psíčkarov, ktorí uviedli ako ideálne rozhranie 20-30%, dostávame jednoznačnú odpoveď. Zaujímavosťou je, že v tejto kategórii dominovali aj majitelia psov s pravidelnou záťažou. Zároveň až 50,1% z tých respondentov, ktorí vyskúšali krmivo s bielkovinami nad 30% uviedlo, že sa stretli s problémom prekysleného žalúdka u svojich miláčikov. Pre úplnosť dodajme, že 17% uviedlo, že hodnoty bielkovín v krmivách vôbec nesleduje. Tieto zistené údaje majú veľmi blízko k veterinárnym odporúčaniam.

My sme ich analyzovali ešte hlbšie, dávali sme si jednotlivé odpovede do súvislostí s inými faktormi z dotazníkového prieskumu, a výsledky sme sa snažili aplikovať do nutričných hodnôt krmív Bodreek.

Mgr. Lukáš Michalička