Bielkovny, inak povedané proteíny, patria k najdiskutovanejším otázkam. Z časti aj preto, že mnohí si ich hodnotu v krmive zamieňajú za podiel mäsa v krmive. Hoci ich hodnoty sú vo vzájomnom vzťahu, nie je to to isté. Každá zložka v krmive, vrátane ovocia, zemiakov, strukovín či obilnín, má svoju hodnotu bielkovín. Preto aj krmivo, ktoré by bolo úplne bez mäsa, by určitú výšku bielkovín malo. Aj v tejto téme platí zásada, že pes nie je vlk už viac ako 30 000 rokov. Neživí sa iba mäsom, a už vôbec nie lovom. Prijíma už stravu pravidelne a v menších dávkach. Ako to teda je?
Prepočty vôbec nie sú jednoduché. Bežné čerstvé mäso má zhruba 20% bielkovín, avšak pri vlhkosti okolo 70%. Granule majú iba 8-10% vlhkosti. Ak by sme chceli tieto dva spôsoby kŕmenia porovnávať, museli by sme si ich prerátať na rovnakú vlhkosť. Navyše, ak pridáme k čerstvému mäsu čo i len kosť, kopček ryže, či ovsené vločky, automaticky podiel bielkovín v kŕmnej dávke znížime. Čo však neznížime, je množstvo prijatých bielkovín v dennej dávke. Toto je zároveň najlepšia a najpresnejšia cesta, ako si vytvoriť vlastný názor na správne hodnoty bielkovín v kŕmení psov.
Nie je preto úplne správne porovnávať dve krmivá a ich hodnoty bielkovín, a už vôbec nie porovnávať s čerstvým mäsom.
Uveďme si možno trochu prehnaný príklad. Ak má krmivo (A) 40% bielkovín, ale denná kŕmna dávka je iba 500g na deň, je to presne rovnaké množstvo bielkovín, ako keď má krmivo (B) 20% bielkovín, ale kŕmna dávka je 1000g na deň. Ak chceme túto tému rozobrať detailne, je vždy nutné prepočítať denný príjem bielkovín, a nie iba ich štatistickú hodnotu v krmive. A to ešte nedokážme zohľadniť ich kvalitu, teda vstrebateľnosť a využiteľnosť v organizme.
Aký denný príjem bielkovín je optimálny, je otázne. Je však vôbec správne, že sa výrobcovia naháňajú za bielkovinami? Poznáme minimálne požiadavky spoločenských zvierat na živiny v krmivách. Vypracovala ich AAFCO (Americká asociácia úradov pre kontrolu krmív). Ich maximálne hodnoty však neupresňuje a nejestvujú ani žiadne relevantné výskumy, ktoré by nás varovali pred škodlivou vrchnou hranicou. Máme však iné indície, ktoré nám môžu pomôcť zorientovať sa. Vieme napríklad to, že nadbytočný, teda nevyužiteľný príjem bielkovín je neuložiteľný, dokáže znižovať rezervy niektorých vitamínov a minerálov v organizme a samotný nadpríjem bielkovín môže znižovať stráviteľnosť bielkovín ako takých. Telo začne produkovať celý rad toxických látok v hrubom čreve a dochádza aj k ohrozeniu obličiek. Znižuje sa retencia vápnika a dochádza k poruchám bilancie vápnika a fosforu.
Bielkoviny sú síce pre telo psov zdrojom energie, ale zďaleka nie tak efektívnym ako napr. tuky. Výroba energie z bielkovín, ho totiž neefektívne zaťažuje. Celý proces, na konci ktorého je energia, sa deje zložitým spôsobom prostredníctvom pečene. V tomto procese, uvoľňuje pečeň z bielkovín amoniak, ktorý je konvertovaný do dusíkatého odpadu – močoviny. Tá sa musí cez obličky vylúčiť von.
V Oxforde, roku 1993 zistili, že aj pre aktívne športujúce chrty je vhodnejšie krmivo s hodnotami bielkovín okolo 24% a bežia rýchlejšie, ako pri krmive s hodnotou 36%. Tvrdo pracujúce saňové psy však požiadavky na zvýšené proteíny mali. Okrem výraznej potreby zvýšeného tuku sa tiež ukázalo, že pri dlhých trasách potrebujú krmivá s viac ako 30% bielkovinami na to, aby sa predišlo športovej anémii.
Hoci tento výskum neskúma denný príjem bielkovín, ale jeho podiel v kŕmnej dávke, môžeme aj na týchto príkladoch aspoň orientačne vidieť, že až psy s extrémnou záťažou, potrebujú bielkoviny vyššie ako 30%. Dokonca aj pravidelne zaťažované chrty dosahovali pri vysokých proteínoch nižšiu rýchlosť.
Za podobnú záťaž pre organizmus môžeme považovať aj graviditu, laktáciu sučky a starostlivosť o šteňatá. Tu sú zvýšené bielkoviny na mieste, avšak ako sme si povedali v článku o cereáliách, v období gravidity a laktácie sú veľmi potrebné aj sacharidy, ktoré navýšením bielkovín vlastne uberáme. Je preto potrebných 36-38% proteínov tak, ako sa nás snažia presvedčiť výživárske, najmä zámorské trendy? Odpoveď nám môžu poskytnúť slovenskí a českí chovatelia a kynológovia. V prieskume sa nám ich vyjadrilo vyše 500. Iba 11,9% z nich sa dlhodobo osvedčili bielkoviny s hodnotou 30-35%, pričom väčšinou išlo o malé plemená. A iba 4,2% bolo takých, ktorým vyhovovalo 35-40% bielkovín. V porovnaní so 66,3% psíčkarov, ktorí uviedli ako ideálne rozhranie 20-30%, dostávame jednoznačnú odpoveď. Zaujímavosťou je, že v tejto kategórii dominovali aj majitelia psov s pravidelnou záťažou. Zároveň až 50,1% z tých respondentov, ktorí vyskúšali krmivo s bielkovinami nad 30% uviedlo, že sa stretli s problémom prekysleného žalúdka u svojich miláčikov. Pre úplnosť dodajme, že 17% uviedlo, že hodnoty bielkovín v krmivách vôbec nesleduje. Tieto zistené údaje majú veľmi blízko k veterinárnym odporúčaniam.
My sme ich analyzovali ešte hlbšie, dávali sme si jednotlivé odpovede do súvislostí s inými faktormi z dotazníkového prieskumu, a výsledky sme sa snažili aplikovať do nutričných hodnôt krmív Bodreek.
Mgr. Lukáš Michalička
German