Ak sú granuly vo svojej podstate suchá strava, aký zmysel má spracovávať a pridávať do nich čerstvé mäso? Nie je to len ďalší marketingový ťah na kupujúceho? Poďme sa tomuto fenoménu pozrieť na zúbok.

Čerstvé mäso obsahuje 70-80% vody, a práve tento obsah vody často skutočne býva použitý ako forma ilúzie, akéhosi mäsovejšieho krmiva. Na obale nájdete úžasné číslo, napr. 75% kuracieho mäsa, z čoho až 50% prichádza do výroby v čerstvom stave. Vyzerá to naozaj dobre. Konečne niekto urobil krmivo s poriadnou dávkou mäsa a nešetril. Skutočnosť je však taká, že výrobca využíva ľudskú predstavivosť a tieto údaje uvádza aj s týmto obsahom vody, ktorý sa však v procese výroby stratí. Z uvedených 50% nakoniec ostáva tretina, v niektorých prípadoch len štvrtina deklarovaného obsahu. Zo 75% sa v krmive naozaj nachádza len okolo 40% mäsa. Hoci zákon káže udávať reálny obsah jednotlivých zložiek pri rovnakej vlhkosti, niektorí výrobcovia stále hľadajú cestičky, ako tento zákon obísť.

Ak tento háčik zohľadníme, má čerstvé mäso v krmive už iba benefity. Vchádza do výroby ako rozomletá pasta so svojou prirodzenou mäsovou šťavou a tukmi. Nie je preto nutné pridávať toľko vody z vodovodného kohútika, ani toľko prídavných tukov. A toto Váš pes cíti. Navyše, takéto mäso je potrebné rýchlo spracovať, preto nie je ani konzervované chemickými konzervantmi, ako tomu býva pri múčkach, ktoré sa často dovážajú z opačného konca Zeme v prehriatych lodných kontajneroch. Ak teda výrobca deklaruje použitie prírodnej konzervácie, môžeme veriť, že chemické konzervanty sa v tejto zložke neskrývajú. U múčok často ide o skrytú konzerváciu, kedy výrobca síce uvádza, že do krmiva neboli pridané chemické konzervanty, avšak múčky takto chemicky zakonzervované už do výroby prišli.

Bez kombinácie s múčkami to však nejde. V bežných extrúdovaných krmivách musí byť čerstvé mäso vždy skombinované s mäsovou múčkou. Či ju už výrobca nazval dehydrované mäso, sušené mäso, alebo pravým slovom múčka, jej prítomnosť je dôležitá. Prirodzeným obsahom kostí, chrupaviek a šliach vyvažuje pomer vápnika a fosforu v krmive. Ide teda o základnú zložku krmív, od ktorej sa odvíja všetko, hoci nemá dobré renomé. Zlé jazyky totiž šepkajú, že sa vyrába za obrovských teplôt, čím sa vytratí akákoľvek nutričná hodnota tejto suroviny. Múčky sa však vyrábajú varením za teploty 133°C a pri tlaku 0,3MPa, po dobu 20 minút, sušením a následným pomletím na prášok. Porovnajme si to však s pečením kačice, ktorú pečieme 2 hodiny na teplote 170-200°C. Pravda bude ako vždy, niekde uprostred. Vplyvom tepla dochádza k úbytku niektorých vitamínov a aminokyselín, o čom však výživári vedia, a tieto straty kompenzujú ich navýšením. Tu sa dostávame k ďalšej výhode čerstvého mäsa v krmive. To totiž prechádza tepelnou úpravou iba raz, zatiaľ čo múčky dvakrát.   

Prítomnosť čerstvého mäsa je určite dobré brať ako benefit krmiva. Je však potrebné posvietiť si na jeho reálne množstvo, zamyslieť sa a nenechať sa zmiasť reklamnými textami. V krmivách Bodreek udávame všetko mäso v sušine, teda už po odparení vody z mäsa. Deklarované množstvo je teda skutočné množstvo v každej jednej granulke.

Mgr. Lukáš Michalička

Použitá literatúra:

• Doležal a kol.: Výživa zvířat a nauka o krmivech, Brno, 2005
• Frame: The Technology of extrusion cooking, New York, 1994
• Guy: Extrusion cooking: technologies and applications, Cambridge, 2001
• Horváthová a Lagin: Technológia živočíšnych produktov II., Bratislava 1982
• Hoza a kol: Potravinářská biochemie, Zlín, 2005
• Hudec a kol.: Hygiena a výživná hodnota potravín živočíšneho pôvodu, Bratislava 1971
• Moscicki: Extrusion-cooking techniques, Weinheim, 2011
• Süvegová: Potreba živín a výživná hodnota krmív pre psov, Nitra, 1994