Neexistuje také krmivo, ktoré by nemalo v zložení buď popol, alebo anorganické látky. Musím si teda vybrať. Budete to počuť od viacerých ľudí, hlavne tých, ktorí kŕmia čerstvou stravou. Vraj popol do granúl nepatrí, a výrobca si tak iba znižuje náklady. A nedáva ho tam málo, veď ide o čiastky 7-9%. Takéto tvrdenia je možné nájsť v neodbornej BARF literatúre, ale aj na niektorých weboch. Anorganické látky, to nevyzerá o nič lepšie. Čo to môže byť? Sú to snáď nejaké plasty? Nebojte sa im povedať, že popol, aj anorganické látky dávajú svojim zvieratám aj oni. Verte mi, nebudete klamať. Pozrime sa teda na to, čo to vlastne je.

Čo keby sme zašli ešte ďalej a poviem Vám, že popol je vo výžive zvierat úplne nevyhnutný, a že sa nachádza tak v bryndzových haluškách, ako aj segedínskom guláši. A to nie je všetko. Nájdete ho aj vo vode. Plní v organizme mnoho funkcií. Okrem vývoja kostry sa podieľa aj na metabolizme, udržovaní homeostázy, enzýmov, hormónov a iných dôležitých látok. Popol nie je zložka krmiva, neskladuje sa vo vreciach a nikto ju do granúl nepridáva. Naopak, je to časť krmiva, ktorá po laboratórnej analýze krmiva ostáva. Popol vzniká laboratórnym spálením vzorky krmiva, pri predpísanej teplote 500°C . 

Spálením v špeciálnej peci teda vznikne popol, čo je súhrn minerálnych, nespáliteľných látok. Preto, aj keby sme spálili bryndzové halušky, či viedenský rezeň so zemiakovým šalátom, nejaký popol by zostal. Ide teda iba o teoretickú hodnotu, ktorá vznikne spálením. Krmivá pre psy majú vyšší obsah popola ako jedlá pre ľudí. Psy totiž potrebujú v strave aj kosti, a tie sú práve hlavným zdrojom minerálov. Údaj o množstve popola v krmive je možné rozpísať na jednotlivé minerály a stopové prvky, pretože práve z nich sa popol skladá. Podobné hodnoty môžeme nájsť napríklad aj v klasickej múke. Ide o tzv. T- kódovanie. Hodnota T je vlastne hodnota popola po spálení 100g múčnej sušiny. Čím je hodnota T v múke vyššia, tým viac minerálnych látok obsahuje, a tým aj väčšie množstvo plnohodnotných okrajových jadier, a je na pohľad tmavšia.

Áno, je to takto jednoduché. A anorganické látky? Je to len iný názov pre popol. Európska legislatíva umožňuje používať ktorýkoľvek z týchto pojmov na označenie tej istej veci.

Aká hodnota popola je však najlepšia? Môžeme nájsť krmivá so 6%, ale aj cez 10% popola. Samotné posudzovanie je už trochu náročnejšie. Na jednej strane vysoký popol môže signalizovať, že použité zdroje “mäsa“ sú až príliš bohaté na kosti. Na strane druhej malé percento popola môže značiť, že v krmive je celkovo “mäsa“ málo. To hlavne pri tých krmivách, kde percentuálne zastúpenie živočíšnych zložiek neuvádzajú. Inak povedané, krmivo s vysokým obsahom mäsa má aj prirodzene vysoký obsah kostí a minerálov, preto právom môže mať vyšší popol. Ak však výrobca používa aj vykostené mäso, separáty, nemusí táto logika platiť úplne. Je preto potrebné nazerať na receptúru ako celok. Jahňacie, divina, či bravčové majú prirodzene väčšie zastúpenie kostí na úkor mäkkých častí (mäsa). V takýchto receptúrach sa preto vyššieho percenta popola nezľaknite.

V krmivách Bodreek využívame na vybalancovanie najvhodnejšieho podielu minerálov aj vykostené mäso, vysušené iba z mäkkých častí. Hodnoty popola sú preto nižšie, aj napriek vysokému podielu mäsa v krmive.

Mgr. Lukáš Michalička